Pani Eva, prekvapila ma Vaša informácia, že Váš otec, profesor Dionýz Ilkovič, sa nehlásil k Rusínom napriek tomu, že obaja jeho rodičia boli Rusíni, pretože vychádzal z toho, v akom prostredí človek žije. Ako spolu hovorili medzi sebou Váš otec a Váš starý otec Hilar, ako spolu hovorili Vaši starí rodičia, starý otec Hilar a babka Irena a ako medzi sebou hovorili Váš otec so súrodencami, napríklad s tetou Martou?
„Mojim najväčším záujmom vždy bolo, aby odo mňa rôzni činitelia nežiadali rozličné zbytočné podrobné správy a životopisy“, napísal Dionýz Ilkovič pri vyplňovaní dotazníka pre Pedagogickú encyklopédiu Slovenska. Mohol si to dovoliť, veď čas potvrdil, že profesor Ilkovič nepremárnil život zbytočnosťami.
Nikto z nás nemá žiadnu zásluhu na tom, komu sa narodí, ale jeho hlavnou zásluhou je to, čo v živote dokáže.
Otec sa nehlásil k rusínskej národnosti, nebolo to pre neho dôležité. Žil na Slovensku a pokladal sa za Slováka.
Otec, pokiaľ sa pamätám, hovoril doma len slovensky. Ako sa rozprával so svojimi rodičmi si nepamätám.
Nepamätám sa, že by sa u nás doma vôbec niekedy spomenul otcov rusínsky pôvod, a ani sa nečudujem. Otcov brat Alexej – novinár, zomrel pre svoje názory a presvedčenie. Otec mal iné prednosti a ciele.
O rodičov sa staral sám a aj sestre Marte vypomáhal a to všetko popri svojej rodine a pri všetkých svojich pracovných povinnostiach.
Po rusínsky sa priezvisko Iľkovič píše s mäkkým ľ, aj v dokumentoch Vášho starého otca alebo strýka Alexeja sa uvádza priezvisko Iľkovič. Váš otec si nepísal ľ vo svojom priezvisku?
Otcov rodný list je v maďarčine „Ilykovics“. Neskôr v niektorých dokumentoch je otcove meno písané s ľ ,ale potom aj v preklade rodného listu z roku 1932 má v mene uvedené l bez mäkčeňa.
Váš otec bol multitalentovaný človek, okrem svojej zakladajúcej misie fyzika na SVŠT a Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity mal množstvo iných záujmov. Bol hudobník, hral na viacerých hudobných nástrojoch, musel mať teda dobrý sluch, bol tanečník, športovec… V čom Vás najviac ovplyvnil ako otec, ako vedec, ale aj ako tvorivý človek v iných oblastiach ako je fyzika?
Otec sa snažil nás oboznámiť so životom. Chodil s nami lyžovať, korčuľovať, v lete plávať. Chodil s nami na výstavy, koncerty súčasnej hudby v PKO, do opery, aj do kostola. Brával nás (mňa a sestru) na techniku do dielne a laboratória, kde nám ukazoval pokusy, umožnil nám prístup do fotokomory, kde sme mali možnosť objavovať tajomstvá fotografie. Nesnažil sa nás ovplyvňovať, ale ukázal nám možnosti.
Ako ste vo Vašom živote – v detstve, v puberte, v dospelosti – vnímali slávu svojho otca ako vedca a obľúbenosť vysokoškolského učiteľa? Pociťovali ste doma jeho obrovskú pracovnú nasadenosť a zaneprázdnenosť? V knihe pána Šebestu Zakladateľ slovenskej fyziky – Život a dielo Dionýza Ilkoviča – pani Eva hovorí, že o práci sa s Vami doma vôbec nebavil. Bolo to naozaj možné? Nenavštevovali ho doma jeho kolegovia z práce, nepripravoval si doma prednášky, nehovoril Vám o svojich študentoch?
Nie, doma sa o práci nehovorilo, nanajvýš o nejakom novom pokuse ktorý predvádzal študentom a neskôr aj nám. Keď musel doma pracovať, tak to sme vtedy nesmeli do jeho izby a museli sme byť ticho.
Jeho kolegovia chodili k nám, zahrať si karty, a nie hovoriť o práci. Aj vtedy boli väčšinou dvere do izby zavreté, lebo to bola doba, keď všetci fajčili a tak to tam bolo naozaj zadymené.
Z rozhovoru s Vami viem, že Vaši rodičia sa do smrti postarali o Vášho starého otca Hilara, keď ho prepustili z väzenia a že vďaka Vášmu otcovi si našla teta Marta, vyštudovaná učiteľka nemčiny a ruštiny, prácu na JRD v Šamoríne ako účtovníčka. Navštevovala Vás teta Marta u Vás doma v Bratislave? Pomáhala Vašim rodičom so starostlivosťou o starého otca? Vaši rodičia sa starali aj o Vašu starú mamu Irenu?
Áno občas prišla k nám teta Marta. Hrala pekne na gitaru. V tom čase aj dedo býval v Šamoríne, a tak sme chodili tam za ním.
Spomínal Váš otec svojho brata Alexeja, tragicky zahynuvšieho vo väznici v Prešove? Stretávali sa Vaši rodičia, aj Vy, s jeho manželkou, tetou Helenou a ich deťmi, Vašimi prešovskými bratrancami, Alexejom a Vladom?
Nie, otec málo spomínal svojich súrodencov. V detstve som vedela len to, že strýko Alexej nežije. Do Prešova sme nechodili. Pri všetkých otcových povinnostiach a dopravných možnostiach sa to nedalo. A nakoniec v Prešove ostal Mikuláš, ktorý býval s rodinou v rodičovskom dome a pritom sa o nich nepostaral.
Vedeli by ste vysvetliť nám laikom, v čom spočívala podstata Iľkovičovej rovnice, ktorej autorom je práve Váš otec? Ako Vy rozumiete vedeckému odboru a zároveň procesu polarografie?
Polarografická metóda skúma chemické alebo biologické vzorky prostredníctvom elektrolýzy, pri ktorej jednu z elektród tvorí ortuťová kvapka.
Ďakujem za rozhovor.