Rusíni / Русины – Rusnáci / Руснаци – Karpatoruse / Карпаторусе – rus´kŷ ľude / руськы люде – našŷ ľude / нашы люде – ľude, kotrŷ bisidujuť po našomu / люде, котры бісїдують по нашому – ľude rus´koj virŷ (grekokatolyc´koj abo pravoslavnoj) / люде руськой віры (ґрекокатолицькой або православной)
Rusíni, spočiatku cudzí etnonym pre jeden malý národ v strednej Európe žijúci v diaspóre v piatich krajinách v srdci Európy. Až A. Duchnovič nahradil množstvo pomenovaní svojho ľudu vznešeným „Ja Rusyn bŷv, jes´m i budu – čestnŷj moj rod ne zabudu, ostanus´ joho sŷnom…“ Po mnohých tragických udalostiach vlastnej histórie, po rokoch zabudnutia a vysťahúvania za more, na druhý koniec žitého sveta, sa čosi trvácne a nezrušiteľné v živote Rusínov pretrhlo a postupne z ich života vytratilo. Východný cyrilo-metodský duchovný obrad? Azbuka? Jazyk predkov? Čo Rusínov charakterizuje najviac? Čo ich charakterizuje natoľko, že to nezabudli odovzdať svojim deťom?
Rusíni sú najzápadnejší východní Slovania a priami pokračovatelia cyrilo-metodskej tradície – v písme (azbuka), v duchovnom živote (cirkevná slovančina). Jazyk predkov odovzdáva deťom každý rozvinutý národ. Odovzdávajú však Rusíni azbuku deťom, keď rusínske školy dnes v Európe takmer neexistujú?
Rusíni žijú na južných a severných svahoch karpatského oblúka, zväčša v horskej krajine. No lesy si nevážia tak ako ich predkovia a často ich v poslednom čase ničia viac ako je únosné.
Predkovia Rusínov vystavali pred vyše tristo rokmi drevené chrámy bez jediného klinca s originálnymi ikonostasmi z 15., 16. či 17. storočia. Dnes ich už nestavajú, len udržiavajú a zachovávajú mystickosť cirkevných východných obradov, karpatské prostopínie, tradície, zvyky, folklór neobyčajnej hĺbky a nevysloviteľnej kultúrnej hodnoty.
27. 1. 1995 bol na Slovensku kodifikovaný rusínsky jazyk. Slovenská republika ho uznala za jazyk hodný literatúry, umenia, vedy, žurnalistiky, aj každodennej vzájomnej komunikácie. Lenže mnohí Rusíni ho sami za svoj spisovný jazyk neuznávajú. Neuvedomujúc si pritom, že spisovný jazyk umožňuje rozvoj kultúry každého národa na vyššej úrovni. Vo všetkých spoločenských oblastiach, žurnalistikou počnúc, literatúrou pokračujúc – beletriou, poéziou, literatúrou pre deti, …, vedeckými textami, divadlom končiac.
Tak kto sú dnes Rusini? – Rusnáci či rus´kŷ ľude trpiaci v Thalerhofe za svoju vieru a svoj jazyk. Štátotvorný národ prvej Československej republiky, s troma úradnými jazykmi: českým, slovenským a rusínskym. Ale tiež „národ odnikiaľ“. Nie preto, že Andy Warhol nevedel, odkiaľ prišli jeho rodičia do Pittsburgu, a preto si myslel, že jeho národ nie je odnikiaľ, ale preto, že od roku 1950 do roku 1989 jednoducho Rusíni prestali existovať. Z ničoho nič sa vytratili z mapy Európy. Od roku 1950 do roku 1968 prestala existovať aj gréckokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási väčšina Rusínov. Počas trvania prvej Československej republiky sa nevedeli dohodnúť, kto vlastne sú. Rusíni, Ukrajinci. Národ sa však nevymazáva z mapy sveta len preto, že sa jeho politická reprezentácia nevie dohodnúť, aký jazyk je vlastne jeho národotvorný. Dnes to už vedia. Národným jazykom Rusínov je jazyk rusínsky. Nie ukrajinský, ani ruský.
Rusíni sú svojbytný, autochtónny východoslovanský európsky národ. A bude to tak dovtedy, kým budú svojim deťom odovzdávať to, čo oni sami dostali do vienka od svojich predkov. Jazyk a mnohorozmernú kultúru.